Zabodla doň dýku, akoby sa nič nestalo. Rýchlo, presne. Do srdca. Nezaslúžil si ju. Nezaslúžil si žiť takýmto životom. Zaslúžil si viac? Možno. Možno nie je on ten zlý, možno je to ona. Kto sa v tom má vyznať?
Urobil chybu, keď sa od nej odpútal. To nemal. Nie, kým ona bola pripútaná. Toľko bolesti, ktorú v sebe mala. O ktorej vedel. Pred ktorou ju chcel chrániť, s ktorou jej chcel pomôcť. A aj tak sa odpútal.
Zaslúžil si presne toto. Vedel, do čoho ide. Každý bol vždy vopred varovaný. Nepočúval. Nikto nepočúva. Ich chyba. Preto tak dopadli.
Ach, krváca. Toto sa už nezahojí. Tieto rany boli rýchle, no kruté. Pridané k pomalším a slabším. On musel vedieť, že to raz príde. Ale netušil, že to príde odo mňa. Ja som tiež tušila, že to zas príde, ale nie, že to príde od neho.
Sme si kvit.
Rana za ranu, srdce za srdce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára