Moje meno šepkal si,
no ja som tvoje kričala.
Láska je preč,
no povedal si to ty.
Spravil si krok dopredu,
no posunul sa dozadu.
Myšlienky zlyhali,
vrátiť si sa chcel,
ale vieš ako to je...
...
Že nevážila som si,
čo som mala,
pravda nebola.
Že vážil si si,
čo si mal,
pravda nebola.
Že vážili sme si,
čo sme mali?
Možno chvíľu...
Stratili sme to
a láska je preč.
Nie je to len ostatních reč.
Všetko je preč.
Vedeli to skôr ako my dvaja,
no povedať sme si nedali.
Bojovali s osudom,
s priateľmi,
s rodinou.
A aj tak sme prehrali.
Život je boj,
osud je daný.
Občas náhodou prekonaný.
No ten náš skonal.
Povedať ti zbohom...
chcela som.
No predbehol si ma...
oveľa
oveľa skôr.
Nechal si ma bojovať samú
a ja som musela nechať zase teba.
Milujem svoje myšlienky,
ktoré sa mi víria v hlave.
Ach ako som rada tomu koncu.
Nech odlúčenie bolo akokoľvek ťažké,
vyslobodilo ma to.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára