Odsúdená...
Asi nikdy nemať po čom srdce túži,
po čom myseľ baží
a dotyky chtivo očakávajú...
Odsúdená Tebou,
ako jediný si nazrel najhlbšie.
Neviem,
či to ešte niekomu dovolím...
...a či vôbec niekto bude chcieť do tej hĺbky nazrieť...
Ta prázdnota pomaly zabíja,
ako dieťa od narodenia...
moju dušu ubíja,
ale telo stále po novom baží,
smäd nikdy neuhasí.
Už nikdy neuvidíš tak hlboko,
nedovolím ti to.
Tebe už nie.
Príliš to bolelo,
k bláznovstvu by ma to dohnalo...
mala som k nemu blízko,
no zdalo sa mi to byť tak nízko...
...a ja o výšinách snívam.
Raz to snáď príde,
no dovtedy...
...nepatrím nikomu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára