Preklínala som dni,
keď ničili mi detstvo.
Preklínala som dni,
keď som sa im nepostavila.
Rodinu som si bránila,
seba tým robila zraniteľnou.
Oporou mi boli len klamári,
žiadny pravá kamaráti.
Všetko sa zomlelo tak rýchlo
a detstvo je zrazu preč.
Vyrástla z káčatka labuť,
no srdce poranené má.
Navonok šťastná,
vo vnútri ranená.
Detstvo dokáže veľa,
to by človek nepovedal.
Deti sú poklad,
no vedia byť zlé.
Veľmi zlé.
Preplakané noci,
brat mi chcel pomôcť.
Plakala som viac,
bála sa aj o neho.
Nenávisť ma stále mučí,
dobro však neumlčí.
Nech robili čokoľvek,
mňa nedostali.
Koniec koncov,
som, čo som
aj vďaka nim.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára