Ako si mohol?
Zasiahnuť do základu,
pričom už nebol tvoj.
Bol môj!
Som zmätená, tak veľmi.
Neutíšim to liekmi.
Prečo práve ty?
Prečo práve teraz?
Nepochopila som to ja či ty?
Sú to pre teba len preteky?
Môžeš sa so mnou takto hrať?
Už to tak vyzerá...
Ja som to nerobila naschvál.
Ja som to tak nechcela,
nech to znelo akokoľvek.
Bolo to pre teba, pre nás.
Malo byť...
Nikto mi nerozumie
a už ani ty.
Prečo teraz,
keď s pravdou som vyšla?
Je to ako priepasť,
neustále sa zväčšuje.
A čím bližšie chcem ísť,
tým ďalej to k sebe máme.
Taký kúsok od pochopenia.
Či som zasa na omyle?
Šálka utrpenia
s dvoma promile.
Hlavy snívajú,
no telá sa k ničomu nemajú.
Keď neucukne jeden,
ucukne druhý.
Veď prečo si to nerobiť ťažším...
Niekedy chcem koniec,
koniec tomu všetkému.
No nemôžem.
Koniec koncov
nechcem.
Myšlienka života bez teba v ňom
so srdcom na zármutku poháňanom.
Bez lásky to pre mňa nemá zmysel,
veď čo si kto o mne myslel?
Čo predstavíš si pri slove láska
vychádzajúceho z mojich úst?
Naozaj je to podľa teba maska?
Nie je.
To len ten pojem má mnoho významov.
Ktorý význam ťa napadne?
Ten po ktorom túžiš.
Už to tušíš?
Niečo predsa cítiť musíš!
Ešte stále.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára