Celkový počet zobrazení stránky

13. 10. 2013

.: Klietka :.


Zatvorená v medenej klietke
obrovských rozmerov múti mi hlavu,
v spánku bdelá a cez deň v polospánku
rešpektujem pravidlá určené nie mnou
so slobodou zabudnutou.
Voľná v prírode a uväznená v kameni.

So smelou úvahou
vnášam myšlienky do ďalších.
Ak nie človek jeden
tak nikto nič neurobí.

Skromnosťou návod na prežitie nazvime
však keď iní okrádajú
my sa necháme.
Priepasť pozad klietky čoraz väčšia,
kam iní nemôžu však ja sa dostanem.

12. 10. 2013

.: My kind of love :.

Plná vášne hriechu a lásky zároveň
spadám pod krídla tvoje.
I can´t help myself
ale ľúbim vás viacerích.

Čo spadá pod nálepku hriechu a sebectva?
Čo nevinne vskutku vyzerá?
Peri mi smädí a pokožka z nej
po dotykoch baží,
uši sladké počuť chcú a oči krásu vidieť.

Kto mi odôvodní lásku a jej nástrahy?
Kto do nebies ma vezme
bez obchádzky do pekiel?
Chcem to vedieť.

Počúvať srdce či myseľ naplnenú
myšlienkami od iných?
Je šťastie keď som šťastná
či keď skrývam sa za zákony etiky?
Je dobré čo nikto nevyvráti,
či to, pri čom niektorí krútia hlavou?

Myslím stále na iných
ale myslí niekto na mňa?
Aby bolo dobre každému
keď sama sa trápim?

Srdce našepkáva jedno
rozum kričí druhé.
Občas však nastane výmena.

Tak zraniteľná
zároveň tak silná je povaha moja.
Tak rôznorodá
a pritom tak rovnaká...
Chcem koniec mainstreamu,
koniec rozvážnosti,
keď nenapĺňa ma šťastím to čo by malo.

Čo pre vás láska znamená?
Čo znamená pre teba?
Vieš vôbec ľúbiť?
Vieš čo láska obnáša?
Koľko bolesti pôsobí?
Koľko šiat zmätenosti obnosíš?

Mať v tom jasno?
Nikdy nebudeš.
Mňa to trápi
no niečo na tom predsa je.

Takto sa cítim,
stratená takmer v cieli.
Takto ľúbim
viacerích a nie jedného.

.: Paradox :.


Nechcela som, stalo sa.
Spomienka za spomienkou
vracia sa.
Chcem ísť ďalej,
no vždy ma vtiahne späť.

Vidíš úsmev na perách
pomocnú ruku vo dverách.
Otvor a nechaj sa uniesť
kam iní nemôžu.

Možno toho na mňa bolo moc
a možno toho bolo primálo.
V očiach ale stále lásky dosť
aké milé prekvapko.

Chceli ste mi pomôcť,
aby sa mi lepšie žilo.
Obrovská moc
nie preto by mi ale srdce bilo.

Krehkou a zlomenou ostanem
s ranami na srdci zostarnem
no s nádejou prestanem
až keď čo chcem dostanem.

Otvorené srdce stále budem mať,
nemožem si pomôcť.
Ono sa to vylatí, snáď
aspoň mám ten pocit.

Ver aj ty tomu čo chceš,
dobre vieš že to dostaneš
všetky ciele dosiahneš.
Stačí si len veriť.