.: Silueta :.

Teplo od srdca až ku končekom prstov

chveje ma.

To cez ticho mnou láska prebieha.

Skrz pochybnosti nevideli sme ju celú

vo svojej kráse nespochybniteľnú.

Dokonalý nie je nikto

ani nikto nikdy nebol.

Dokonalým pre seba 

však možnosť je,

dokonalým pre druhého

o to istejšie.

Ako jing a jang,

nebo a obloha,

zem a voda,

vzduch a pľúca.

Nemožno byť bez seba

a so sebou len málokedy.

Aj to nie naschvál.

Zistenie túžby po prítomnosti

neutíchajúceho objatia,

vášnivých i jemných bozkov, 

neskončiť s troškou.

Bojujem a pritom nemusím.

Pretože tvojej prítomnosti 

nedá sa nasýtiť.

Aj keby málo malo stačiť,

tak nestačí.

A tak už len ódy na radosť tvoriť

a na oblaku lásky nechať sa viesť.

.: Keď jeden je málo :.

V hlave prázdno, v rukách spoj,
kričí stoj čo stoj
hýbe prstami ako stroj
vydáva zo seba talent svoj.

Na perách kvapku potu
utiera si jazykom,
asi nikdy sa nevyhne
svojim zlozvykom.

Telo reaguje na podnet
nevediac kde sa počal,
náznaku predsa nikde niet,
vlk úplnku sa dočkal.

Pristrihnuté krídla
a tetovanie na boku
tak sa rodia hviezdy
zapadnuté do prachu.

Keď jeden je málo
a dvoch už niet,
traja na javisku
dotvárajú svet.

.: Odznova :.

Keď zdá sa ti všetko podobné
a ty hľadáš niečo nové,
hľadáš niečo obdobné,
vskutku nepremokavé.

Vtedy nádej uhasí smäd
a ničoho zlého zrazu niet.

Vedela som čo príde
aj čo by prísť len mohlo,
no teraz vraví báseň nová
že všetko začína sa odznova.