V hlave prázdno, v rukách spoj,
kričí stoj čo stoj
hýbe prstami ako stroj
vydáva zo seba talent svoj.
Na perách kvapku potu
utiera si jazykom,
asi nikdy sa nevyhne
svojim zlozvykom.
Telo reaguje na podnet
nevediac kde sa počal,
náznaku predsa nikde niet,
vlk úplnku sa dočkal.
Pristrihnuté krídla
a tetovanie na boku
tak sa rodia hviezdy
zapadnuté do prachu.
Keď jeden je málo
a dvoch už niet,
traja na javisku
dotvárajú svet.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára