Pohmkavajúc si Somewhere od Sharon Den Adel, kráčam v ústrety budúcnosti. Nič nie je jasné a pritom si aj tak trúfam. To som celá ja. Bláznivé decko s pomätenou mysľou.
Vždy som bola v tom, že každý je výnimočný. Ostalo mi to. Len rozmýšľam, aká som v skutočnosti ja. Nie akou ma vidia ostatní, nie akou sa vidím ja. Niečo medzi tým? Alebo niečo celkom iné? Môžem sa mýliť sama v sebe alebo ide len o sebaklam?...
... Prípad pre psychológa toto...
Nikdy nekončiaca nádej,
zatiaľ nedosiahnuteľné ciele.
Ale iba zatiaľ!
Možno ho už poznám a možno ešte nie, no stále sa snažím veriť, že to raz príde. Že toto je len ticho pred búrkou. Pred búrkou pocitov, o akých môžu druhí len snívať. O akých ja snívam od malička. Nesklamaná a neubolená...
Snažím sa, ale prestávam veriť. Nevadí. Je to zas len na okamih, zase sa postavím, otrepem a bude mi dobre. Vždy to tak je. A raz to skončí happyendom.
Pretože ja viem, že toto je len ticho pred búrkou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára